V súčasnosti plnia základy obdobnú funkciu. Majú oddeliť obvodové murivo od zeme, aby nedochádzalo ku kontaktu stien s pôdou (a snehom). Zároveň pomáhajú rozložiť váhu domu na širšiu plochu a takpovediac ukotvujú dom v zemi. Fungujú teda obdobne ako korene stromov.

Základová doska, ako už názov prezrádza, ide o kľúčový prvok pri výstavbe domu. Pokiaľ sú zlé základy, dom môže začať po rokoch pracovať a na stenách sa vytvoria praskliny. Preto stavbu základovej dosky treba zveriť do rúk spoľahlivej a skúsenej firme. 

Skôr, ako sa pustíte do realizácie základov, overte si, či sa váš pozemok nenachádza v oblasti s nestabilným podložím, či vysokou hladinou spodnej vody, prípadne rizikom záplav. Ak staviate na miestach, kde už v minulosti dom stál, ubezpečte sa, či na mieste, kde plánujete betónovať základovú dosku nebola kedysi stará pivnica, studňa alebo iná stavba, ktorá je teraz zasypaná nestabilným stavebným odpadom. Pred zakladaním stavby si projektant môže vyžiadať kompletný geologický prieskum. V mnohým prípadoch sa však uspokojí aj s vykopanými sondami, kde bude základ domu realizovaný. Ak už v okolí stoja iné domy, môžete sa tiež spýtať susedov, aké podmienky pri zakladaní mali oni.

Základová doska je samonosná železobetónová platňa, ktorá nesie váhu celej stavby a rovnomerne ju rozkladá na podložie. Znižuje sa tak riziko praskania múrov a zabezpečuje dlhšiu životnosť a stabilitu stavby. Hrúbku základovej dosky navrhne projektant, ale v zásade je hrubšia v porovnaní s doskou, ktorá je umiestnená na základových pásoch. Základová doska sa používa pri menej stabilných povrchoch, hroziacej spodnej vode, ale aj v prípade monolitických betónových konštrukcií a stavieb s vyšším zaťažením. Pod základovú dosku je potrebné umiestniť štrkové lôžko, ktoré sa spevní geomrežou, ktorá stabilizuje podložie. Toto riešenie je náročnejšie na spotrebu materiálu aj financie, napriek tomu je vyhľadávaným spôsobom zakladania stavby.

Základové pásy s betónovou platňou sú klasickou a najrozšírenejšou realizáciou základov pri rodinných domoch a menších stavbách ako záhradný domček, altánok alebo garáž. Základové pásy musia byť umiestnené pod obvodovými múrmi a pod všetkými nosnými stenami, stĺpmi, hrubšími priečkami, komínom, ale aj prvým poschodím schodiska. Priestor, ktorý je ohraničený základovými pásmi sa vysype kamenivom a naň sa vyleje betón. Takáto betónová platňa má menšiu hrúbku, ako samonosná základová doska (spravidla iba okolo 15 cm).

Hrúbka základovej dosky. O hrúbke základovej dosky sa vedú dlhé diskusie a univerzálna odpoveď neexistuje. Ak sa bavíme o samonosnej základovej doske, je potrebné počítať s hrúbkou niekoľko desiatok centimetrov. Presnú hrúbku stanoví projektant v stavebnom projekte na základe výpočtu zaťaženia stavby. V prípade klasických základov sa môže jednať o základovú betónovú platňu s hrúbkou 15 - 20 cm, ktorá však nie je samonosná.

Ak zakladáte stavbu na základových pásoch, budete mať menšiu spotrebu betónu a ušetríte aj na výkopových prácach. Pri každom type zhotovenia základov však musíte myslieť na dôkladnú hydroizoláciu, aby v budúcnosti nedochádzalo k vlhnutiu múrov, ktoré môže mať dopad na vznik plesní, ale aj poškodenie fasády vrátane zateplenia.